Zivotna pravda a ine klise

Keď už máte kopec životných skúseností za sebou,
keď ste už viackrát padli na zem a znova ste našli silu vstať,
keď už sa vo vašom veku predpokladá všeobecný rozhľad a inteligencia presahujúca hupacieho koníka,
keď už mnohí veria a ostatní aspoň dúfajú, že ste už konečne dospeli a že prestanete neustále vstupovať do tých istých nikam netečúcich riek a nikam nevedúcich vzťahov...
vtedy máte dve MOŽNOSTI...

1. KONEČNE UVERIŤ SLOVÁM STAREJ MAMY, že NAOZAJ všetko v živote sa deje preto, lebo je to tak správne a netreba ísť NEUSTÁLE NATRUC HLAVOU PROTI MÚRU...

alebo

2. MôŽETE POKRAČOVAŤ V HĽADANÍ NEEXISTUJÚCEHO A NEREÁLNEHO, tvrdohlavo a neodbytne...

tipnite si, čo som si asi tak zvolila ja :)))))))))))))))))))))

Z toho očarujúceho úsmevu holywoodskej hviezdy na tri prsty asi každý usúdil, že 2. voľba bola tá uprednostnená...

Veď prečo si nekaziť život, keď môžeme :)) Toto je moja životná filozofia :) Teda nie že by som tú vetu mala vytetovanú na tele, alebo nosila ako slogan vytlačenú na tričku....skrátka len podľa toho NEVIEM NEŽIŤ :)

Kým som konečne pochopila, že skutočnosť, že sa so mnou 50 cent rozišiel, nebola ŽIVOTNÁ KATASTROFA...ale práve naopak VYKÚPENIE... prešli dlhé štyri mesiace. Opäť plakanie doma do vankúša,( keby sa tá slaná voda mojich očí zberala...tak už veru Slovensko má aj more :))))), obviňovanie samej seba z neúspešnosti vzťahu, planá nádej, že sa predsa len vráti...tak ako sa aj vždy vracal - každy deň, aby mi opäť uštedril pár potešujúcich "komplimentov" na štýl - pane bože, ako si môžes dať tieto nohavice k týmto topánkam, to fakt vôbec nemáš vkus?? čo tu ja vlastne s tebou robím, povedz mi!! Videla si sa v zrkadle?? " a podobné perly ducha... :)
Keby sa dalo sebavedomie merať v centimetroch a maximum by bolo 100 cm...moje vtedajšie  meralo nelichotivých 5 .... ale skôr milimetrov.... Dovolila som tomu človeku, aby si zo mňa spravil rohožku a ešte som ho oplakávala, keď ho to  "prestalo baviť."
Na tomto mieste by som dala rada hlasovať, kto je za to, aby som bola odstrelená ako škodná :)) Ja sa pripájam ku kladnej odpovedi :))

Škodím...sama sebe... a to neskutočne vynaliezavým spôsobom. Neviem, či som spadla z pôrodného stolíka, a udrela som si nejaké centrum pudu sebazáchovy a hrdosti...ktoré následkom úrazu zostalo definitívne nefunkčné----alebo som skrátka vážne len úplne tupá....ale jedno je isté, keď sa časom hrdosť zastavila na návštevu, preklínala som každú vetu, ktorou som sa snažila ospravedlniť tomu ignorantovi, keď mal jeden zo svojich častých psychopatických stavov. Uvedomila som si, keď mi opätovne padli klapky z očí a precitla som z tej nikam nesmerujúcej a nič neriešiacej letargie, že sa Boh nado mnou určite zľutoval a zbavil ma môjho trápenia. Za čo som sa mu aj patrične poďakovala...

Po opätovnom pozbieraní všetkých stratených síl a obnovení sebavedomia  - v mierke od 1-100 cm, tak cca. na 200 metrov :)))) som sa rozhdola UROBIŤ SI PORIADOK V ŽIVOTE.... that means...nájsť si životný cieľ a prestať do roviny "stredu vesmíru" štylizovať muža... ktoréhokoľvek.

Toto obdobie považujem za najšťastnejšie.. Prestala som sa zaoberať mužmi, zistila som, po opätovných pokusoch o nájdenie šťastia v sexuálnych radovánkach (pravdepodobný dôvod -nevysvetlitelná strata pamäte :), že TUDY CESTA NEVEDE...a že sex s človekom, na ktorom mi vôbec nezáleží...a naopak, ktorý ku mne nič necíti, je celkom zbytočné zabíjanie času a že môjmu telu i duši viac prospeje masáž od profesionáleneho maséra, než posteľové scény na jednu noc.. To bol dôvod, prečo som sa rozhodla upriamiť svoju pozornosť do inej sféry - sféry pracovnej.
Začala som sa naplno venovať práci asitentky, učiteľky a doučovateľky, odpracovaných hodín som mala denne minimálne 12. Cieľavedome som si šla za svojím cieľom - kúpiť si auto. Táto snaha ma tak pohltila, že som celkom vypustila akúkoľvek myšlienku na hľadanie Pána Pravého. Celkom ma pohltila materiálna stránka života a srdce akoby prešlo do režimu OFFLINE...

Netrápilo ma, že som sama, nebolo mi smutno, bola som spokojná, šťastná, dokonca i po sexuálnej stránke mi nič nechýbalo, nakoľko som od dobrých kamarátov dostala vibrátor...:) Všetko bolo krásne a super, auto sa mi nakoniec podarilo kúpiť... a potom to prišlo...Prečo, keď máte pocit, že ste spokojný a šťastný, stane sa niečo, čo vašu rovnováhu nabúra a pokúša vás? A prečo sme niektorí natoľko slabí a ovplyvniteľní, že sa necháme UKECAŤ a zlomia nás??

Tak o tom už v siedmej kapitole :)