Pálime mosty...
lebo sme sprostí....
Nosíme masku...
nevážime si lásku...
Svoj omyl zistíme...
až keď ju stratíme...
Za chyby pykáme...
so smrťou si tykáme...
O pomoc voláme...
sami žiaľ nezdoláme...
Pomoc tu stále nie je...
sebatrýzeň nás zvnútra žerie...
Nádej nechce zomrieť...
srdce musí zhorieť...
Srdce už horí...
Telo to bolí...
Všade je popol...
ON doňho kopol...
Do rakvy kliniec posledný...
pritĺkli jeho dôverní...
Popol sa vzduchom nesie v diaľ...
na svete po ňom ostal len žiaľ...
Zabudol ON... rýchlo a ľahko...
spomienka na popol trvala krátko...
Popol však pamäť nie a nie stratiť...
jediná túžba ...ČAS NASPäŤ vrátiť...
Nemožné... nedá sa... zabudnúť treba...
ON už viac netúži v náručí držať teba...
Príbeh sa skončil, opona padá...
popol si svoj hrob márne hľadá...
Spočinie jeho duša raz v pokoji?
O odpoveď popol však vôbec nestojí....
O láske po láske....
31.03.2008 11:19:15
alebo rozprávka nie pre deti...
Komentáre
:)
Lusila822
ale prave to velmi pomaha...ked to das yo seba von... vdaka za kompliment...
čo keď zhorím zasa?
srdce musí zhorieť...
Aj ja mám pocit, že sa hrám s ohňom, už som raz zhorela a predsa idem oživiť staré rany.. A dávam samú seba do placu, aby som zhorela, možno už navždy... A možno nie, možno predsa nájdem svoje šťastie..
návratdomov