Keď sa ľúbostná avantúra so slovenským, no OVEĽA viac skazeným ekvivalentom 50centa začala zamotávať, súbežne sa začali i moje opätovné, už toľkokrát prežité ľúbostné bolesti hlavy a celého tela. Nešlo tak ani o to, že by sa mi nedostávalo dostatku pozornosti, alebo by mi v posteli neboli prejavované všetky tie obligátne nežnosti, počnúc hodinovou predohrou a končiac pol hodinovou dohrou... problém bol inde... Ten nevinne vyzerajúci drobček so psím pohľadom, nonšalantne prešľapujúci z nohy na nohu ako keď veje vietor raz zprava, potom zľava :))) bol mierne duševne narušený. Začiatočné štádium psychózy sa mi úspešne podarilo odignorovať (láska bože láska, veď to všetky a vštci poznáme) ...no ďalšie štádia, ktoré všetkým naokolo bili neľútostne do očí, až krvácali... tie sa už tak jednoducho odignorovať nedali :)
Preto som začala uvažovať, hoci len tak 5 minút denne.-..či je naozaj normálne, keď váš pohľad zavadí omylom o nejakého príslušníka opačného pohlavia, vyjadrenie typu: "Ty k...rva po..ebana!!!!!!!!! Najradšj by si ho vyfajčila ty sviňa, však?..." a podobné synonimické prirovnania.... Keďže staré známe príslovie o slepote lásky je viac, než len pravda, každý takýto incident som sa snažila ospravedlňovať mu tým, že veď predsa ide len o neškodnú žiarlivosť a žiarlivosť je predsa dôkazom NEHYNÚCEJ LÁSKY KU MNE..preto som bola K ÚDIVU VŠETKÝCH ešte aj šťastná...keď som bola pomenovaná takým krásnym lichotivým menom , ako "po...bana..k..rva" :)
Ako však šiel deň za dňom (niekedy to stihol hodinu za hodinou, či minútu za minútou), jeho spontánne prejavy "nehynúcej lásky" sa stali stále častejšími a stále menej znesiteľnými. Keď som jedného dňa mala prísť domov zo školy a meškal mi autobus 15 minút... zavolala som mu, vediac, že na mňa čaká, nech sa neponáhľa na zastávku, lebo autobus mešká. Ušli sa mi opäť potešujúce prirovnania z ríše anatómie pohlavných orgánov a z kruhu zvieratníka... a tresol mi telefónom so slovami "keď ho dofajčíš, tak za mnou už nelez!"... Neveriacky som sa dívala na telefón...a okolostojaci s dobrým sluchom sa zase neveriacky dívali na mňa, prečo plačem a neteším sa, že som sa takého psychopata práve zbavila. Ale ako to už býva, syndróm Matky Terezy je u niektorých žien nevyliečiteľný.... preto sa stále znova musia ubezpečovať o tom, že TEN (momentálne) PRAVÝ "to tak určite nemyslel", že "má len traumu z nešťastného detstva" že "ho treba zachrániť a odpustiť mu, lebo sme si predsa vysnívali spoločnú budúcnosť s dvoma deťmi, psom, domomom, stromom a klišé bielym latkovým plotom ako z nejakého románu trápnej Daniel Steelovej..." Ano, my ženy sme AŽ TAKÉ NAIVNÉ A TUPÉ!!! :)) Veríme na rozprávky, pretože nám ich tlačia od narodenia do hlavy, rodové stereotypy nás nepustia ani na sekundu od myšlienky na deti a rodinu, od malička si zvykáme na predstavu plnenia svojej sociálnej role Kinder Kueche Kirche.... A preto my, alias Matky Terezy, mučeníčky, trpiteľky, opätovne padáme dobrovoľne do pazúrov tých najpsychopatetickejších magorov a nechávame svoje telo...a žiaľ i dušu napospach ich pochybným úchylkám a psychotickým stavom. Necháme sa duševne (i telesne) tyranizovať a to VEDOME a dobrovoľne. Máme pocit, že si to zaslúžime, pravdepodobne to bude "zlá karma", ktorú sme si priniesli z predchádzajúcich životov, "či nejaká opätovná reinkarnácia", pretože máme s terajším Mužom do Konca Života nedoriešené vzťahy z minulosti. Tieto kecy a podobne ladenú literatúru by mali buď ZAKÁZAŤ,alebo ju predávať len na predpis, po predložení psychologickej analýzy od psychiatra, že daná žena nie je psychicky labilna a preto jej čítanie spomínanej literatúri nemôže ublížiť a nestotožní sa s ňou. O čo by bol náš život jednoduchší... :)))))
Do podrobností už viac nie je potrebné zachádzať, skôr nasleduje resume---teda zhrnutie dlhého konca nášho vzťahu. Náš vzťah trval 9 mesiacov (aká to alegória :)) . No rozchádzali sme sa z toho mesiacov 6 :) hej, dve tretiny.. dve tretiny casu, kedy sa maju dvaja milovať, my sme sa rozchádzali. OPRAVA- ON sa rozchádzal so mnou. Áno, osud trpiteliek je trpieť až do konca, preto nejaké SEBAUVEDOMENIE si vlastnej hodnoty a snaha zachrániť sa pred žiarlivým zmagoreným tyranom nie je v SCENÁRI :) Vždy trpia až dokonca...a najviac trpia vtedy, keď už psychopat nie je v dosahu po ďalšom obvinení, že ho Matka Tereza podviedla minimálne s dvoma sympaťákmi z okolia. Podľa možnosti súčasne... Matka Tereza sa namiesto SLÁVNOSTnÉHO OTVÁRANIA ŠAMPANSkÉHO a radostného zavýjania a zapíjania slobody, uzavrie sama do seba a trpí trpí trpí, trestá sa a ubližuje si myšlienkami typu "ČO som urobila zle??? Prečo ma opustil? Veď ja som ho tak strašne milovala!! Nikdy som sa na iného ani nepozrela!!! Nikdy som mu nechela ublížiť!! tak prečo??? Prečo ma opustil??!!!...a pod... Uznajte, toto je už aj na trpezlivého človeka veľa. Vtedy vstupuje do príbehu opäť Nositeľka svetla... a trieska mi pomyselne hlavu o múr, aby odtiaľ dostala tie chorobné sebazničujúce táraniny... Ako obyčajne...po pol roku sa jej to podarí :))))
Keby bolo všetko podľa scenára happyendu amerických filmov...žila by Matka Tereza šťastná a single do konca života.... :)) No Boh nie je až taký milosrdný :)))))))))))))))
ale o tom už v kapitole 6 ;)
Komentáre
no teda :)))
veru..ani za pohlad, nieto este 9 mesiacov :)
pomaly uz zacinas chapat, vsak? :) ako to so mnou valstne je... :)
noo....vieš že ani nie :)))
em
podivuhodný je na mieste ;)
ok, nemen, len podopln :)
Ako sa z nuly stava nekonecno....
To su ti muzi, najviac na svete najdolezitejsi...ti co len trapia a zneuzivaju...ktori zostanu len ako akysi vzdialeny pribeh prababky jednej kamaratky, o tom jednom muzovi..nevedno uz ako sa volal a ako sa to presne stalo:))))))) Tu je na mieste, ze cas zahoji vsetky rany..
mojsvet
.
sygon...
.
sygon
.
ja si vyberam pre zemnu velmi vyrovnanych , sebaistych a sebestacnych , vysledok je asi rovnaky ako by bol keby som volila dla tvojho vkusu :)
akurat ze cirkusy robit je na mne , ze ;)